Asistenti, aj takto môžete zvládnuť odmietavé dieťa

Na to, aby mohla prebiehať a najmä fungovať spolupráca medzi asistentom učiteľa a dieťaťom, je dôležitý vzájomný vzťah a jeho vybudovanie. 

čas čítania: 2 minúty

Ako asistentka mám skúsenosť aj s deťmi, ktoré odmietali moju prítomnosť. Dieťa sa "pajedilo", vytyčovalo si svoje teritórium na lavici. Odťahovalo sa na "svoju polovicu". Verbálne dávalo najavo, že nie som pri ňom vítaná.

Vnútorný pocit mi hovoril: "Moje nervy, ešte som s dieťaťom spoluprácu ani nezačala a už som zlyhala. Ale, že na celej čiare. Ako mám teraz pracovať s takýmto dieťaťom, keď som mu totálne ukradnutá a tým pádom nič odo mňa ani nemá chuť prijímať?" 

Spočiatku som to cítila osobne, no pokúšala som sa zistiť dôvod, prečo dieťa reaguje odmietavo. Mnohokrát sa na veci pozeráme cez seba a robíme predčasné závery a pri tom dôvody, pre ktoré ma dieťa odmietalo, neboli spojené priamo so mnou. 
Pozerala som sa na situáciu z rôznych uhlov a jedným z nich bolo aj vlastné uvedomenie, že môj pohľad na vec nie je výpovednou hodnotou, že by som zlyhala. 

Mohla som hľadať pomoc v podobe metodiky, čohokoľvek od kohokoľvek kompetentného. Mohla. No nehľadala som. Snažila som sa to vyriešiť svojpomocne. Podľa najlepšieho vedomia a svedomie a najmä zdravého sedliackeho rozumu. Ako? Môj spriaznený manžel Miško mi hovorieva, že veci, ktoré fungujú, sú vždy jednoduché.

Ako prvé mi napadlo, ako to funguje vo vzťahoch všeobecne. Ak ma niekto odmieta a moja prítomnosť mu "ide na nervy" alebo je mnou presýtený, pritiahnem si ho tým, že ho nebudem nútiť, mučiť ani nijako obmedzovať jeho teritórium. Doprajem mu voľnosť a jeho priestor. Dám mu čas. 

Preto som dieťaťu, ktoré mi dalo najavo, že ma nepotrebuje, povedala: "Ak by si náhodou potreboval moju pomoc, som na blízku. Kedykoľvek prejavíš záujem, som ochotná a pripravená byť Ti nápomocnou." Na moje veľké potešenie to pomohlo a roztopilo medzi nami ľady. Rešpektovala som rozpoloženie dieťaťa. Nenútila som ho do niečoho, čo chcem ja, ale vnímala som potrebu dieťaťa. 

Na vzdor niekedy môžeme zareagovať aj tak, ako to opačná strana nečaká. Napríklad len slovom: "Dobre." Možno to nebude fungovať pri iných konkrétnych deťoch/ľuďoch. A možno budete prekvapení aké odzbrojujúce a nenútené gesto venujete odmietavej strane.

Možno si ju získate, obmäkčíte a hlavne jej dovolíte byť takou aká je :) 

autor: Michaela Stehlíková
editovanie textu: Michal Stehlík
foto:  oplexcareers.com