Prečo nás online hovory vyčerpávajú?

Aj vy sa vždy cítite po skončení videohovoru úplne grogy? Pre náš mozog je totiž veľkou výzvou spracovávať množstvo podnetov, ktoré virtuálny svet so sebou prináša. 

čas čítania:  4 minúty

V poslednom období je virtuálny svet zahltený videohovormi pravdepodobne viac ako inokedy. To, že je najbezpečnejším spôsobom počas covidiády ako nestratiť príležitosť komunikovať, o tom niet pochýb. Lenže aj táto flexibilná možnosť môže ľuďom spôsobovať vrásky.

Náš mozog vystavujeme novým podnetom medzi ktoré patria aj online videohovory. Ich nevýhodou je ale fakt, že zvuk sa šíri skôr ako obraz. A preto informácia od „vysielateľa“ je pre „prijímateľa“ oneskorená. Na človeku si najprv všimneme ako otvorí ústa, no obsah vysloveného zachytia naše uši až neskôr. Pre náš mozog je to o to viac únavné, lebo sa snaží zosúladiť obraz a zvuk dohromady. Táto odchýlka vzniká aj v bežnej komunikácii tvárou v tvár. Avšak mozog dokáže tieto nepatrné časové odchýlky dôvtipne skresať a vôbec si to nevšimneme.

Rozptýlená pozornosť

Zvyčajne v bežnom živote neupierame pohľad na viacero ľudí naraz. Našu pozornosť priebežne rozdeľujeme. Nie vždy sa na človeka pozeráme priamo z očí do očí. Akonáhle náš mozog začína cítiť únavu, blúdi očami aj po iných častiach človeka alebo po prostredí, v ktorom sa navzájom nachádzame. Priebežne prerušujeme očné spojenie, aby sme si dokázali udržať koncentráciu. Vďaka nej podvedome pracujeme na tom, aby sme dokázali byť dostatočne bdelí a korigovali vyčerpanie. 

Počas online hovoru sa vidíme tvárou v tvár nielen s jedným človekom. Naraz možno hneď s deviatimi jednotlivcami a máme tendenciu pozerať sa do stredu obrazovky. Podvedome tým vnímame mimiku mnohých z nich. Spozorujeme aj jemné mykanie plecami alebo analyzujeme v akých farbách je protistrana oblečená. Všímame si aj gestikuláciu a v neposlednom rade sústreďujeme svoju pozornosť aj na seba. Snažíme sa kontrolovať, čo si pri bežnom a bezprostrednom stretnutí až tak uvedomovať nemusíme. 

Nástrahy online hovoru

Nie všetci sme rovnako technicky zdatní. Pre niekoho je prvotnou výzvou a náporom na mozog vôbec samotné obsluhovanie techniky. Dokázať nainštalovať aplikáciu, v ktorej chceme videohovor uskutočniť, môže pre byť niekoho poriadnou výzvou.

Keď sa cítime technicky menej zruční, nevieme si dosť dobre poradiť s pripojením, obrazom či zvukom, môžeme na protistranu pôsobiť neschopne a nemožne, hoci v skutočnosti je opak pravdou. Nečakané prichádzajúce zvuky z prostredia, v ktorom sa nachádza každý pripojený jednotlivec, patria tiež k faktorom, ktoré na nás podvedome vplývajú a vyrušujú. Mozog je natoľko rozptýlený všetkými vedomými a najmä podvedomými vnemami, že ho to unavuje a cíti sa vyčerpaný.

Ak ste organizátorom online hodiny, je oveľa náročnejšie vnímať žiakov virtuálne ako keby ste ich mali pred očami priamo v triede. Online hodina môže byť interaktívna, ale aj výhradne vo vašich rukách, čo je ešte väčšou výzvou, pretože ste hlavným stredobodom a „animátorom“ stretnutia. Hodinu vlastnoručne usmerňujete a vediete, čo mozog unavuje.

Počas online hodiny podvedome vnímame, či sa už „Miško“ zapojil do rozhovoru, lebo ho práve na monitore nevidíme a „skrýva“ sa (vďaka technike) niekde „vzadu“ a my ste ho zabudli tým pádom „vyvolať“. Vnímame aj to, či už „Zuzka“ povedala všetko, čo chcela. Podvedome vnímame aj žiakov, ktorí sa zvyčajne v triede „zašívajú“, no tentokrát sa pripojili na internet a máme od nich očakávania, či v „zašívaní“ budú pokračovať aj vo virtuálnom svete a toto všetko náš mozog poriadne vysáva. 

Človek je veľmi prispôsobivý jedinec. Je schopný sa aklimatizovať na podmienky, o ktorých kedysi pochyboval, či ich vôbec zvládne. Aj preto dnes pravdepodobne dokáže byť z videohovoru menej unavený ako bol napríklad pred týždňom.

Ako si pomôcť

• Aby sme mohli eliminovať naše mentálne vyčerpanie a mať svoj mozog viac pod kontrolou, môžeme si videohovor naplánovať včas. Protistrana ocení informáciu o vopred určenej časovej hranici. Zbytočne ju nepredlžujeme.  Obe strany tak budú vedieť koľko času spolu strávia. Ak sú veci, ktoré sa dajú vyriešiť cez mailovú komunikáciu, využime to.
• Možno môžeme prispôsobiť aj svoje očakávania od seba. Môžeme zvoľniť svoje tempo a objem informácií, ktoré sprostredkúvame.
• Pracovať v pohodlí domova je najmä pohodlné. No dokázať oddeliť prácu a domov, je tiež výzvou. Preto je vhodné a v praxi sa ukázalo ako veľmi nápomocné vytvoriť si v byte/dome takú časť priestoru, ktorú budeme považovať za pracovnú sekciu a udržíme si svoje pracovné návyky a upriamime svoju pozornosť na veci súvisiace s prácou. Ušetríme tak mozgu ďalší vplyv ako je napríklad pečené kura v rúre :)