Osobnosť asistenta učiteľa
Na to, aby sme mohli vykonávať naše poslanie asistentov sme, predpokladám, vyštudovaní a teoreticky pripravení. Máme skúsenosti, zručnosti a vôbec poňatie, na čom sa zakladá táto práca. Dokážeme vytvoriť pomôcky, ktoré žiakom zjednodušujú (vyhýbam sa slovu „uľahčujú“) vyučovací proces. Mňa ale vždy lákalo niečo navyše 
Niečo magické, čo si vždy predstavím, keď sa povie ASISTENT UČITEĽA.
Je to pre mňa človek s pridanou hodnotou. Empatická a vnímavá bytosť, ktorá okrem toho, že žiakovi ukáže ako má čo používať alebo vysvetlí a zjednoduší zadanie úlohy, sa dokáže v pravú chvíľu spýtať: „Ako sa cítiš?“
A vedzte, že žiadna otázka, ktorú kedy položíte, nie je zlá. Pretože len NEpoložená otázka je zlou otázkou A vedzte aj to, že za každou otázkou sa môže skrývať váš názor 
EMPATICKÝ asistent, na žiakovi, ktorý dostal nepríjemnú známku vidí, že sa tak pravdepodobne aj cíti. V takýchto chvíľach dávam dieťaťu čas na precítenie svojej emócie. Sledujem, čo asi prežíva (pravá hemisféra = emócie) alebo ho počúvam, čo na margo toho celého hovorí (ľavá hemisféra - komunikácia).
Podľa toho, čo sa mi podarí vyhodnotiť z jeho reakcie, reagujem takto:
1. Ak je dieťa emocionálne (zúri, klepká, búcha, plače), spýtam sa „Ako sa cítiš?“
2. Ak sa dieťa vyjadruje slovne, pýtam sa: „Čo si myslíš o hodnotení, ktoré si dostal?“
VNÍMAVÝ asistent sa vyhýba v takýchto chvíľach reakciám typu: „Prečo si sa to nenaučil lepšie? , Mohol si to napísať aj lepšie.“ , „Nedalo sa to aj lepšie?“ , Nenapísal si to dobre.“ , Mohol si sa snažiť viac.“ .....)
Ak by sa ma niekto spýtal takéto „podpásovky“, necítila by som sa vôbec dobre. A preto sa riadim: „Rob druhému to, čo CHCEŠ, aby on ROBIL tebe.“
Autor: Michaela Stehlíková
Editovanie textu: Michal Stehlík
Foto: zdroj internet/shutterstock.com
Niečo magické, čo si vždy predstavím, keď sa povie ASISTENT UČITEĽA.Je to pre mňa človek s pridanou hodnotou. Empatická a vnímavá bytosť, ktorá okrem toho, že žiakovi ukáže ako má čo používať alebo vysvetlí a zjednoduší zadanie úlohy, sa dokáže v pravú chvíľu spýtať: „Ako sa cítiš?“
A vedzte, že žiadna otázka, ktorú kedy položíte, nie je zlá. Pretože len NEpoložená otázka je zlou otázkou
A vedzte aj to, že za každou otázkou sa môže skrývať váš názor EMPATICKÝ asistent, na žiakovi, ktorý dostal nepríjemnú známku vidí, že sa tak pravdepodobne aj cíti. V takýchto chvíľach dávam dieťaťu čas na precítenie svojej emócie. Sledujem, čo asi prežíva (pravá hemisféra = emócie) alebo ho počúvam, čo na margo toho celého hovorí (ľavá hemisféra - komunikácia).
Podľa toho, čo sa mi podarí vyhodnotiť z jeho reakcie, reagujem takto:
1. Ak je dieťa emocionálne (zúri, klepká, búcha, plače), spýtam sa „Ako sa cítiš?“
2. Ak sa dieťa vyjadruje slovne, pýtam sa: „Čo si myslíš o hodnotení, ktoré si dostal?“
VNÍMAVÝ asistent sa vyhýba v takýchto chvíľach reakciám typu: „Prečo si sa to nenaučil lepšie? , Mohol si to napísať aj lepšie.“ , „Nedalo sa to aj lepšie?“ , Nenapísal si to dobre.“ , Mohol si sa snažiť viac.“ .....)
Ak by sa ma niekto spýtal takéto „podpásovky“, necítila by som sa vôbec dobre. A preto sa riadim: „Rob druhému to, čo CHCEŠ, aby on ROBIL tebe.“
Autor: Michaela Stehlíková
Editovanie textu: Michal Stehlík
Foto: zdroj internet/shutterstock.com