Karanténa plná nápadov
V priebehu karantény som zažila niekoľko vĺn. Jednu silnejšiu, ktorá ma riadne „oplieskala“.
Cítila som sa tak trochu zúfalo. Neobávala som sa, akým spôsobom budem s deťmi pracovať na diaľku. To som ešte v úvode presne nevedela. Vedela som však, že mi budú chýbať naše vzájomné interakcie. Hoci nie vždy sú z istého uhla úplne primerané, sú ich. Bezprostredné. Zároveň sú pre mňa veľmi podnetné a inšpiratívne.
A presne o toto mi šlo – nestratiť s nimi aspoň sprostredkovaný kontakt. Ako? Cez videohovory
Akým spôsobom? Jednoduchým WhatsApp, Skype....Dohodli sme si cez maily s rodičmi časy a dni, kedy sa budem takto s deťmi stretávať. Vopred som vymedzila čas, počas ktorého preberieme to, čo je potrebné. Čo teda? Všetko, čo si myslíte, že by dieťa mohlo ovládať v danom ročníku a v aktuálnych časoch. Môžete pridať niečo navyše. Napríklad zo života 
V úplných začiatkoch ma zaujímalo ako deti vlastne vnímajú corona situáciu. Čo o nej vedia. Ako sa s ňou zžívajú. Ako si osvojujú nový spôsob edukácie. Aký systém si vytvorili. Ako sa im darí zvládať učiť sa na diaľku bez klasického výkladu učiva.
Len tak „znenazdajky“ prehodím „výhybku“ a rekapitulujeme učivo/zadanie, ktoré dostali. Miesto otázky: „Čo si sa naučil?“, sa pýtam: „Čo nového si sa dozvedel?“, „Čo nové si objavil?“, „Čo ťa zaujalo?“ ....Inokedy si čítame. Raz čítam ja a zisťujem čo si žiak zapamätal (čítanie s porozumením). Nabudúce číta on a dáva otázky mne Hovoríme si obsah filmu, ktorý sa mu páčil a zisťujeme, ktorý slovný druh použil najčastejšie. Drilujeme zábavnou formou násobilku. Ako? Dávame si vzájomne príklady. Spamäti a píšeme si aj na papier. Keď sa chcem presvedčiť, či si žiak naozaj príklady píše, poviem: „Mohla by som ti ukázať ako to mám napísané ja?“, „Mohli by sme si skontrolovať spolu výsledky?“
Začínam od seba, pretože ČO OD ŽIAKOV VYŽADUJEME, je treba, aby sme PONÚKALI TO ISTÉ. Deti cítia, kedy hrá človek čestne a fair – play.
Niekedy vnímam, že dieťa blúdi hlavou a uniká mu pozornosť. Miesto toho, aby som ho zahriakla nech dáva pozor, spýtam sa, čo ho zaujalo. Minule to bola mapa Slovenska, ktorú malo v blízkosti Spontánne sme si zopakovali svetové strany, s kým má SVK hranice. Na každé mesto, na ktoré mu padli oči, mi mohlo povedať čo o ňom vie
Či „hrá“ dieťa fér, viete vycítiť okamžite. Veľmi mi pomáha analýza reči tela a najmä pohľadu očí, keď dieťa reaguje na otázku (Ak sa pozerá VPRAVO hore = hovorí PRAVDU. Ak VĽAVO hore = nehovorí celkom pravdu, môže zahovárať, môže TAJIŤ pravdu).
Nakrútiť pre dieťa video o novom učive? Aj to sa dá! Snažím sa, aby video malo cca dve minúty (viď foto, Téma: meranie uhlov). Stačí mať niečo, čím to nahráte, použiť fantáziu akým spôsobom niečo vysvetliť, poobhliadnuť sa okolo seba a hlavne....To, čo máme vždy pri sebe, sú naše ruky, nohy, oblečenie
Niekedy je to viac než tisíc slov výkladu, pretože dieťa a vlastne my všetci informácie filtrujeme, aby nedošlo k nášmu preťaženiu Slúži na to TALAMUS, časť v mozgu, ktorej úlohou je blokovať všetky informácie pred tým, ako sa dostanú do nášho vedomia.
Je na nás ako z „corony“ vyťažíme. Môžeme toto obdobie považovať za otrasné, neplánované, frustrujúce, zničujúce, lebo sme naň neboli pripravení.
Hoci som si to pred mesiacom nemyslela, dnes tomuto obdobiu ďakujem. Našla som v sebe niečo nové. Iné. A dokonca aj to, že dokážem robiť doslova zázraky na počkanie (videá)
Autor: Michaela Stehlíková
Editovanie textu: Michal Stehlík
Foto: archív Stehlíkovcov
Cítila som sa tak trochu zúfalo. Neobávala som sa, akým spôsobom budem s deťmi pracovať na diaľku. To som ešte v úvode presne nevedela. Vedela som však, že mi budú chýbať naše vzájomné interakcie. Hoci nie vždy sú z istého uhla úplne primerané, sú ich. Bezprostredné. Zároveň sú pre mňa veľmi podnetné a inšpiratívne.
A presne o toto mi šlo – nestratiť s nimi aspoň sprostredkovaný kontakt. Ako? Cez videohovory
Akým spôsobom? Jednoduchým WhatsApp, Skype....Dohodli sme si cez maily s rodičmi časy a dni, kedy sa budem takto s deťmi stretávať. Vopred som vymedzila čas, počas ktorého preberieme to, čo je potrebné. Čo teda? Všetko, čo si myslíte, že by dieťa mohlo ovládať v danom ročníku a v aktuálnych časoch. Môžete pridať niečo navyše. Napríklad zo života V úplných začiatkoch ma zaujímalo ako deti vlastne vnímajú corona situáciu. Čo o nej vedia. Ako sa s ňou zžívajú. Ako si osvojujú nový spôsob edukácie. Aký systém si vytvorili. Ako sa im darí zvládať učiť sa na diaľku bez klasického výkladu učiva.
Len tak „znenazdajky“ prehodím „výhybku“ a rekapitulujeme učivo/zadanie, ktoré dostali. Miesto otázky: „Čo si sa naučil?“, sa pýtam: „Čo nového si sa dozvedel?“, „Čo nové si objavil?“, „Čo ťa zaujalo?“ ....Inokedy si čítame. Raz čítam ja a zisťujem čo si žiak zapamätal (čítanie s porozumením). Nabudúce číta on a dáva otázky mne
Hovoríme si obsah filmu, ktorý sa mu páčil a zisťujeme, ktorý slovný druh použil najčastejšie. Drilujeme zábavnou formou násobilku. Ako? Dávame si vzájomne príklady. Spamäti a píšeme si aj na papier. Keď sa chcem presvedčiť, či si žiak naozaj príklady píše, poviem: „Mohla by som ti ukázať ako to mám napísané ja?“, „Mohli by sme si skontrolovať spolu výsledky?“Začínam od seba, pretože ČO OD ŽIAKOV VYŽADUJEME, je treba, aby sme PONÚKALI TO ISTÉ. Deti cítia, kedy hrá človek čestne a fair – play.
Niekedy vnímam, že dieťa blúdi hlavou a uniká mu pozornosť. Miesto toho, aby som ho zahriakla nech dáva pozor, spýtam sa, čo ho zaujalo. Minule to bola mapa Slovenska, ktorú malo v blízkosti
Spontánne sme si zopakovali svetové strany, s kým má SVK hranice. Na každé mesto, na ktoré mu padli oči, mi mohlo povedať čo o ňom vie Či „hrá“ dieťa fér, viete vycítiť okamžite. Veľmi mi pomáha analýza reči tela a najmä pohľadu očí, keď dieťa reaguje na otázku
(Ak sa pozerá VPRAVO hore = hovorí PRAVDU. Ak VĽAVO hore = nehovorí celkom pravdu, môže zahovárať, môže TAJIŤ pravdu).Nakrútiť pre dieťa video o novom učive? Aj to sa dá! Snažím sa, aby video malo cca dve minúty (viď foto, Téma: meranie uhlov). Stačí mať niečo, čím to nahráte, použiť fantáziu akým spôsobom niečo vysvetliť, poobhliadnuť sa okolo seba a hlavne....To, čo máme vždy pri sebe, sú naše ruky, nohy, oblečenie
Niekedy je to viac než tisíc slov výkladu, pretože dieťa a vlastne my všetci informácie filtrujeme, aby nedošlo k nášmu preťaženiu
Slúži na to TALAMUS, časť v mozgu, ktorej úlohou je blokovať všetky informácie pred tým, ako sa dostanú do nášho vedomia.Je na nás ako z „corony“ vyťažíme. Môžeme toto obdobie považovať za otrasné, neplánované, frustrujúce, zničujúce, lebo sme naň neboli pripravení.
Hoci som si to pred mesiacom nemyslela, dnes tomuto obdobiu ďakujem. Našla som v sebe niečo nové. Iné. A dokonca aj to, že dokážem robiť doslova zázraky na počkanie (videá)
Autor: Michaela Stehlíková
Editovanie textu: Michal Stehlík
Foto: archív Stehlíkovcov